štvrtok 5. januára 2017

Zimné chvíle

Tak dlho som neblogovala, že som takmer zabudla, ako vložiť nový príspevok ... :)
Našťastie len takmer...

Už pol roka v novej práci, nové radosti aj starosti, doma dvaja o rok starší školáci, viac povinností, krúžkov...
Život má aj isté obmedzenia.

Koncom decembra a teraz, začiatkom januára sa mi podarilo pár dní voľna a teším sa z mini pidi pekných chvíľ, ktoré si viem utrhnúť len pre seba. S dôrazom na mini pidi... ;)

V pozadí znie vianočný darček v podobe CD od Simi Martausovej, okolo mňa z času na čas prebehnú dva páry správne vyštípaných líc, po ruke čerstvo zaliate voňavé čaje, práčka, ktorá si s mojim minimálnym zásahom vystačí na 1,5 hoďku aj sama, vedľa na mňa žmurká knižka požičaná od kolegyne... Skôr, než ma celkom zláka, ponúkam malú foto ochutnávku posledných zimne ladených dní.

December 2016:

Január 2017:



Náš Murko sa zoznamuje so svojím prvým snehom :)


Hneď po Novom roku mi vhupla do hlavy myšlienočka a nedala pokoja, tak som si ju takto zobrazila, nech sa ňou môžem inšpirovať aj dlhšie:

streda 30. marca 2016

Už týždeň v jarnom ladení

Týždeň oficiálnej jari za nami a ja sa jej neviem nabažiť.
Cesnakovali sme a hoci sme si mysleli, že koooľko ho len máme, do 3 dní sme ho minuli a chystáme sa na ďalší zber, kým je jeho sezóna.

Tiež prechádzka v jarnom lesíku padla fajn. Môcť sa prejsť lesom ma nabíja viac psychicky než fyzicky a to v každom ročnom období. Pomaly začínam chápať túžbu manžela po domčúriku pod lesom:) 

Tento odkaz tam nechal nejaký tiež obdivovateľ prírody 

Naše jarne ladené okná - kuchynské a...

... obývačkové

Nežná krása sirôtky

Aj naše deťúchy to láka byť vonku čo najviac, dokonca aj v daždi:)
Každú jar ma udivujú tieto dokonalé šištičky na orechu.
A rebarborový "mozoček" :)


 Marhuľová odysea vonku a nekončiaca chorobová vnútri - dnes Rebi vydržala v škole po veľkonočných prázdninách celé 2 hodiny!!! Potom nám zavolali, nech si radšej po ňu prídeme.
Triaška, slabosť, postupne sa pridáva a zosilnieva kašeľ a mamino zúfalstvo... 

streda 9. marca 2016

Jarné ataky

Jar sa k nám dobíja... To je tak dobrééé :)

Kuk do záhrady spoza kuchynského okna

Šafránkovo popri chodníku

Čemerica

"Na to zabudni, že budem spať poobede, čo som nejaký krpatý škôlkár?!" vyhŕkol 8ročný chlapec vysilený od kašľa a v priebehu 5 minút spal sladko dobré 2 hodinky. 
Mamy poznajú svojich "veľkých" synov... ;)

štvrtok 11. februára 2016

Cesta

Aj cesta dlhá tisíc míľ, sa musí začať prvým krokom.
LAO-C´

Aj my sa opäť pokúšame vykročiť na tú 40 dennú cestu - posilňovania toho dobrého v nás, hľadania a zbavovania sa toho menej dobrého, nachádzania spoločných ciest a zároveň chvíľ navonok osamelého stíšenia sa.










Deti si opäť vybrali už overenú a veľmi jasne a prehľadne pripravenú cestu od Popolcovej stredy až po Veľkú Noc, ktorú som kedysi našla na českej stránke vira.cz a upravila som ju do slovenčiny. 
V prípade záujmu si ju môžete u mňa stiahnuť. 
Prvá verzia je pre väčšie deti alebo tie ktoré radi kreslia, v druhej stačí vymaľovávať už nakreslené obrázky. 


streda 3. februára 2016

Januárové momenty

Koncom januára sme mali opäť pár dní do biela.
A kedže už tak výdatnejšie, vybehli sme aj na hrádzu k Váhu, nech si to viac užijeme.
Deň na to sa už všetko topilo...


Vďaka dvom lístkom, čoby vianočným darčekom, ktoré sme si s mamou našli nezávisle na sebe pod stromčekom, sme si v nedeľu mohli spolu užiť skvelú babskú jazdu a zároveň (si) plniť sny...
Ruky vytlieskané, hrdlo nadšením vykričané, no srdcia naplnené až po okraj.
A ani vo sne by nás nenapadlo, že už pred začiatkom programu, pri hľadaní správneho vchodu, narazíme na autogramiádu medailistov, úplne nepripravené schytáme pár podpisov a ja ešte stihnem mamu vtisnúť do objatia vyusmievaného strieborného taliana Lucu Lanotteho...
Kraskóóó :)



Popod nás prechádzajúci Jozef Sabovčík a lúčiaci sa krasokorčuliari.

Kdeže by sme si dovolili snívať o zážitku takéhoto rozmeru, keď sme s mamou bok po boku sledovávali krasokorčuľovanie v telke, keď som bola ešte malá prnďoláčka! 
Verím tomu, že žiaden šampón, svetrík či iný darček pod stromčekom by ju tak nepotešil. Už od Vianoc žila očakávaním svojho celoživotného sna a ešte dlho sa k nemu v spomienkach bude vracať, rovnako ako ja:) 
Navyše, v tejto zostave, len my dve, sme už veľmi dávno neboli a musím úprimne priznať, že sme si to užili:)

piatok 8. januára 2016

Zo zasnežených dní

Tak, ako som začínala predchádzajúci príspevok, Nový rok nám začal bielučko. 
Škoda však, že len tak kratučko. 
Od včera sa postupne cez deň roztápa a zostávajú vyšmýkané koľaje na cestách a mimo nich kaluže a blato...
Ale ešte predvčerom to bolo takéto krásne, nežné, biele, romantické a vďaka našim deťúchom aj véééľmi radostné :)

Jabĺčko nájdené v snehu...

Kuchynské okno - pohľad z dvora
Tie vystrihovačky boli skúškou jemnej motoriky a trpezlivosti, ale zároveň úžasným relaxom v predvianočnom období. Odporúčam!


Zabudnutá tekvička z jesenného ladenia vonku

Keby som ho nepoznala, tak mu ten jeho nevinný pohľad aj uverím... :)


Radosť najväčšia

Áno, áno, aj pri 2cm vrstve snehu sa dá súťažiť o najväčšieho snehuliaka. Tento náš mal cca 2,5 metra... ;)

No, my praktické ženy vravíme: tak, sneh bol, bielo bolo, ďakujeme na túto sezónu nám stačí.
Avšak my mamy, ukryté v praktických ženách čakáme, že ešte trošku bielej perinky sa pre tých našich radostníkov vráti ;)

nedeľa 3. januára 2016

Novoročná prechádzka a čriepky adventné/návratové

Nový rok nám odštartoval bielučko.
Vločky ako maľované, takže prechádzku sme si nemohli odpustiť.






Červené líčka, tak ako v zime majú byť:) Konečne! 

V retrospektíve ešte malé ohliadnutie sa za predvianočným časom, alebo, aby sme nezabudli.
Malá vsuvka pri pečení medovníčkov - piškvorky v medovníkovom ceste...
Prišiel k nám Coca-Cola kamión,čo vyvolalo takú davovú psychózu, že sme dali rýchle foto pri dverách kabíny a prášili odtiaľ, čo nám nohy stačili...
Spoločne s babkou na vianočných trhoch v Bratislave ...

Vtipný a zároveň najmilší darček k mojim decembrovým okrúhlinám od rodičov;)



Stojím na štartovacej čiare Nového roka s istými rozpakmi. 
Odhodlávam sa vykročiť a spraviť rázny krok, zároveň však cítim hĺbku a akúsi tajomnú "zázračnosť" obdobia, ktoré pápež František vyhlásil za Rok milosrdenstva a snažím sa nájsť správnu mieru v oboch týchto mojich prežívaniach.

Všetkým Vám prajem zdravie a pokoj v srdci :)